Poloha:
Obec Miková sa nachádza na severovýchode Slovenska v Prešovskom samosprávnom kraji v okrese Stropkov. Je situovaná v Nízkych Beskydách. Nadmorská výška v strede obce je 370 metrov nad morom, chotár má nadmorskú výšku od 350 do 683 metrov nad morom. Rozloha chotára obce je 1271 hektárov. Dedina je od Košíc vzdialená približne 110 kilometrov.
História obce
Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1390, samotní Valasi – Rusíni sa v stropkovskom a humenskom panstve usadzovali už aj pred rokom 1347. Prví osídlenci si vybrali priaznivé prírodné podmienky – rozľahlé pozemky na roľnícku prácu a lúky a pasienky na ovčiarstvo, ktoré sa potom pestovalo dlhé storočia. Väčšinu priestoru osídľovanej lokality chránila od severu najvyššia hora v oblasti Postavna (683m), ktorá chránila oblasť pred drsnými vetrami.
V roku 1598 sa v obci nachádzalo 23 port. Porta je taká brána do dvora hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. Všeobecne sa dnes počíta, že v jednej takejto usadlosti žilo minimálne sedem ľudí (včítane služobníctva hospodára), takže v danom roku žilo v Mikovej minimálne 161 obyvateľov. Osídlenie malo už v roku 1600 pravoslávny kostol, farský dom a dom šoltýsa. Šoltýs bol človek, ktorý na základe písomnej zmluvy so zemepánom získal na založenie novej alebo osídlenie starej, spustnutej osady výsady, ktoré mu zabezpečovali výhodné majetkové pomery a dedičné richtárstvo s určitou súdnou a správnou právomocou. Pozýval osadníkov, rozdeľoval pôdu a bol výkonnou zložkou medzi zemepánom a poddanými.
Do 18. storočia patrila Miková k panstvu Stropkov. Od 18. storočia ju vlastnila rodina Keglevích. V roku 1715 tu stálo 14 obývaných a 11 opustených domácností. Podľa záznamov z roku 1787 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, pálením dreveného uhlia a chovom domácich zvierat. V tom čase tu bolo 56 malých dreveníc, v ktorých žilo 429 obyvateľov.
Prezrite si mikovú aj z vtáčej perspektívy v podobe leteckých snímkov.
Genéza názvu obce
1390 – Mikeuagasa
1391 – Mykachuagasa
1394 – Mychkwagasa
1414 – Michak
1773 – Mikowa; maďarsky: Mikova, Miko
Ropa
Podľa údajov obecnej kroniky sa v Mikovej začala ťažiť ropa už v roku 1913. Boli tam dva vrty – Alexander Šandor a Magdaléna, ktoré patrili Priemyselnej obchodnej spoločnosti v Strážskom. Neskôr ich vlastnila francúzska spoločnosť Societe petrole de Miková. V roku 1930 sa ropa ťažila z ôsmych vrtov. Celkovo bolo v Mikovej vyvŕtaných sedemnásť vrtov v hĺbke 50 až 250 metrov. V najvýdatnejšom vrte Matej v rokoch 1941 až 1943 vyťažili 12 961 ton ropy. V rokoch 1924 až 1950 sa tu vyťažilo celkovo 226 641 ton ropy, ktorá sa rafinovala priamo v obci. V čase II. svetovej vojny ropu vyvážali Nemci. V roku 1951 bol miestny závod zlikvidovaný. Ďalšie pokusy o ťažbu ropy sa konali v roku 1953, ale kvôli neproduktívnosti a malej výdatnosti vrtov bol malý závod zlikvidovaný.
I. svetová vojna
Počas I. svetovej vojny z Mikovej narukovalo do armády asi 45 mužov, z ktorých bolo 8 zabitých a 6 zranených. V januári 1915 prišli ruské vojská aj do chotára Mikovej, kde sa odohrali priame boje s vojskom Rakúsko – Uhorska. Z tohto vojenského stretu podľa dostupných údajov zostalo v Mikovej pochovaných 21 vojakov. Počas vojnových udalostí obyvatelia obce utiekli do iných obcí, alebo sa skrývali v pivniciach. Následkami vojny boli poškodené skoro všetky domy. Vojaci obec vyrabovali brali potraviny, obilie a domáce zvieratá. Dôsledkom čoho obyvatelia trpeli veľkou biedou nemali čo jesť a chýbalo oblečenie a obuv.
I. ČSR
Vznik I. ČSR Mikovčania s radosťou privítali ,no ich život sa zlepšil len minimálne. Opätovné problémy so živobytím ich donútili k masovej emigrácii do USA za prácou, kde boli prijímaný ako nekvalifikovaný pracovníci na najťažšie práce zväčša v baniach a hutách. Niektorí z emigrovaných ľudí sa vrátili späť do obce, tí čo ostali naďalej udržiavali so svojimi príbuznými písomný styk.
V miestnej škole v obci i na úrade bola maďarčina zrušená a úradným jazykom sa stala slovenčina.
Slovenský štát
Vznikom Slovenského štátu vedeného ľudáckou vládou mala nemecká armáda vstup do krajiny prakticky voľný. V Mikovej sa to prejavilo opätovným rabovaním obce, možno pretože Nemci vnímali Rusínov viac ako Rusov než ako Slovákov. Na nákup tovaru i potravín bol zavedený prídelový lístkový systém, ktorý pretrval až do povojnového obdobia, konkrétne do roku 1953.
II. svetová vojna
Otvorené boje proti nemeckým okupantom v oblasti Mikovej viedli najmä partizánske jednotky, ktoré aj oslobodili viaceré dediny. Dňa 24. 11. 1944 dokonca partizáni prelomili front medzi obcami Borov a Habura a dorazili až do Kalinova. Kalinov bola prvá obec na území dnešnej SR, ktorá bola oslobodená. Tu sa partizáni zvítali s I. československým armádnym zborom vedeným Ludvíkom Svobodom.
Aj cez územie Mikovej často prechádzali partizánske oddiely, ktorím miestny obyvatelia vypomáhali potravinami a ďalším potrebným materiálom.
Nemecké vojská pokračovali v bojoch a na kopanie zákopov a bunkrov brali chlapov s dediny. Neskôr nemecké veliteľstvo nariadilo pre obyvateľov obce povinnú evakuáciu. Obyvatelia odišli do určených obcí Prešovského a Sabinovského okresu, počas tohto obdobia ich sprevádzalo veľa útrap biedy a nedostatku príbytkov. Dňa 26. novembra nastalo dlho očakávané oslobodenie obce jednotkami I. československého armádneho zboru počas ktorého Nemci nekládli odpor.
V I. československom armádnom zbore ďalej bojovalo 72 mužov z Mikovej, z ktorých bolo 30 zabitých a 10 ranených.
Počas II. svetovej vojny na následky bojov a vojenských incidentov zahynulo celkovo 70 obyvateľov Mikovej. Opäť sa opakovala situácia z I. svetovej vojny, pretože Nemci pred útekom z dediny vyviezli nielen všetky potraviny, poľnohospodárske plodiny, domáce zvieratá ale aj osobné veci. Okrem zničených príbytkov si domáci našli dokonca znehodnotené poľnohospodárske náradie.
Povojnové roky
Jednotné roľnícke družstvo tu založili až v roku 1961. Mechanizácia však bola na veľmi nízkej úrovni. Ešte stále sa tu kosilo ručne a zemiaky vykopávali motykami. Prvé traktory zakúpili až na základe štátnych pôžičiek.
V roku 1965 ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva tu vytvorilo lesopoľnohospodársky závod. Po roku 1990, keď dotácie klesali, družstvo – už ako Štátny majetok v Stropkove – v roku 1995 zaniklo.
Autobus začal do obce premávať od roku 1957 a elektrický prúd tu zaviedli až v roku 1958. V roku 1965 tu vybudovali budovu osemročnej strednej školy, ktorá fungovala až do roku 1975. Plynofikácia Mikovej bola zavedená až v roku 1996.
Súčasnosť
V roku 2007 má obec Miková 165 obyvateľov. Títo sa hlásia najmä k rusínskej národnosti, tiež k ukrajinskej, slovenskej a rómskej. Obec vlastní veľký objekt s priestranným areálom, ktorý kedysi slúžil ako škola v prírode a hľadá naň vhodné využitie. Nachádza sa tu aj známy a vyhľadávaný poľovnícky revír.
Na Slovensku je Miková známa najmä rodisko rodičov Andyho Warhola, ktorými boli Ondrej Warhola a Júlia Závadská. Títo emigrovali do USA v rokoch 1914 a 1921.
Z historických pamiatok sa v obci nachádza grécko-katolícky kostol z roku 1742.
Obecný úrad
Miková 126
090 24 Miková
Telefón: 054 / 749 52 84
Použité informačné zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (vydavateľ VEDA, 1973)
Obecná kronika Miková
Miková – Rusínska obec v premenách siedmich storočí, autor: Doc.PhDr. Vasiľ Choma CSc.
Text spracoval: Slavomír Szabó
Foto: David Durila
http://www.muzeum.sk/?obj=galeria&ix=mmuawm
http://www.andywarhol.sk/
http://www.warhol.org/
http://www.warholcity.com/
http://warhola.com/biography.html